Aké Slovensko si želajú hráči Different Colours United

Predvianočný čas je okrem iného aj časom vianočných večierkov. A práve jeden takýto večierok s diskusiou sme zorganizovali pre členov a podporovateľov multikultúrneho futbalového tímu Different Colours United (DCU). Konal sa v decembri v Bratislave. Na rozdiel od väčšiny vianočných posedení, bol spoločný večer DCU špecifický, keďže okrem zábavy sa aj diskutovalo, a to o téme tolerancie voči menšinám. Vyše 20 účastníkov si položilo otázku, ako by sa krajina, v ktorej chcú žiť, mala správať k menšinám a čo preto môžu urobiť, aby sa tak správala?

„Aby títo ľudia vôbec nepociťovali, že patria k nejakej menšine. Myslím, že pokiaľ sa budeme správať ku všetkým skupinám rovnako, tak bude všetko v poriadku,“ myslí si Rasťo. Podľa afrického študenta Daniela krajina, v ktorej by chcel žiť mala jednať s menšinami s rešpektom a dôstojnosťou, ktorá prislúcha každému človeku bez ohľadu na rozdielnosti ako rasa, vierovyznanie a ekonomické možnosti. „Treba vytvárať povedomie takým spôsobom, aby to viedlo k integrácii menšín s majoritou, pretože aj napriek odlišnej rase patríme do širšej skupiny, ľudskej rasy.“

Michal  tvrdí, že sa bude snažiť rôzne inkluzívne aktivity ešte vo väčšej miere, používať inovatívne spôsoby a nástroje ako spájať väčšinu s menšinami. „Vo všeobecnosti je však možné povedať, že základom pre vytvorenie „otvorenej spoločnosti“ je vzdelanie a vzdelávanie,“ myslí si.

„Tolerancia a akceptácia rozličnosti je známkou vyspelosti kultúry a aj v kampani Šport spája chceme prispieť k jej pestovaniu našimi aktivitami nielen v tíme. Vyspelosť preukázali napríklad státisíce Francúzov po teroristickom útoku na redakciu časopisu Charlie Hebdo, keď neobrátili svoj hnev na menšinové obyvateľstvo, ale vyšli ako jeden šík spolu do ulíc a dali najavo svoj odpor k riešeniam pomýlených fanatikov a jednotu. Rozmanitosť nás posilňuje. Slobodný , otvorený a rozmýšľajúci človek nemôže pripisovať negatíva a súdiť  niekoho alebo niečo na základe skutkov jednotlivcov alebo niektorých skupín, ktoré manipulujú a zastrašujú. Tak by mala pristupovať k svojim obyvateľom aj krajina, v ktorej chcem žiť. Krásny príklad je aj čin moslimského predavača v židovskom obchode, ktorý ukryl viacerých jeho zákazníkov a zachránil ich pred smrťou“, povedal Sergio.

DCU má za sebou veľmi úspešný rok plný zaujímavých skúseností. Neustále dopĺňanie tímu o hráčov rozličného pôvodu (tím tvoria futbalisti menšinového pôvodu – utečenci, Rómovia, moslimskí i africkí študenti – ako aj noví hráči z radov majority) prináša novú pozitívnu energiu a inšpiráciu.

Samozrejmosťou je pravidelná účasť tímu v Bratislavskej lige malého futbalu, kde DCU veľakrát statočne vzdoruje aj futbalovo vyspelejším tímom. DCU sa zúčastnil aj na každoročnom Turnaji BLMF proti rasizmu a intolerancii (VII. ročník opäť organizoval Inštitút pre medzikultúrny dialóg v spolupráci s partnermi v rámci projektu Šport spája – rôzne farby jedna hra podporeného z Nórskych fondov a tiež s podporou BSK, FARE, Rádia Expres) a, kde vypadol vo vyraďovacích bojoch. Vrcholom roku 2014 bola úspešná reprezentácia Slovenska na Mondiali Antirazzisti čo sú anti-rasistické majstrovstvá sveta vo futbale, kde DCU obsadilo 5.-8. miesto zo 168 tímov.

Videoreport z Mondiali Antirazzisti:

Účasť na večierku bola pestrá, či už sa jedná o hráčov DCU, predstaviteľov Inštitútu pre medzikultúrny dialóg (IPMD), ale tiež partnerov z iných organizácií ako napríklad z Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov. Večierok trval do neskorých večerných hodín a bol dôstojným ukončením úspešného roka pre DCU, ale aj pre IPMD.

A teraz si prečítajte vybrané výpovede účastníkov večierka ohľadom vzťahu krajiny v ktorej by chceli žiť a jej vzťahu k menšinám:

Martia

Ako by sa mala krajina, v ktorej chcem žiť správať k menšinám?

Myslím, že tá krajina by mala spájať menšinu s väčšinou aby bolo viac vzdelania.

Čo preto môžem urobiť, aby sa tak správala?

Treba viac tolerancie.

Gabika

Ako by sa mala krajina, v ktorej chcem žiť správať k menšinám?

Malá krajina môže byť veľká srdcom. Na menšiny sa môže prestať pozerať ako na menšiny a jednoducho ich prijme. S plusmi – na tých môžeme pracovať aj s mínusmi – s tými môžeme pracovať. Prijať deti, rozdielnu kultúru, životy iných.

Čo preto môžem urobiť, aby sa tak správala?

Prijať našu rozdielnosť. Nezameriavať sa na rozdiely. Zaujímať sa o ľudí okolo seba.

Rasťo

Ako by sa mala krajina, v ktorej chcem žiť správať k menšinám?

Tak aby títo ľudia vôbec nepociťovali, že patria k nejakej menšine. Myslím, že pokiaľ sa budeme správať ku všetkým skupinám (menšinám aj väčšinám) rovnako, tak bude všetko OK.

Čo preto môžem urobiť, aby sa tak správala?

Na predstaviteľov tohto štátu dosah nemámJ. Myslím, že keď ja a aj ostatní začnú od seba a pri bežnej komunikácii prestaneme súdiť skupiny (a to aj v rámci humoru), tak sa snáď časom a postupne dostane prirodzene aj na vyššie miesta normálne správanie ku všetkým.

Miro

Ako by sa mala krajina, v ktorej chcem žiť správať k menšinám?

Tak aby sa necítili ako menšina, rovnocenne, aby dostávali rovnaké príležitosti ako ostatní. Bez hraníc a otvorene a priateľsky. S rešpektom a nadhľadom.

Čo preto môžem urobiť, aby sa tak správala?

Môžem pre to spraviť to, že sa budem aj ja tak chovať a správať ku každému – priateľsky a pozitívne.

Tomáško

Ako by sa mala krajina, v ktorej chcem žiť správať k menšinám?

Krajina sú ľudia. Ľudia v mojej krajine sa nevedia správať ani k sebe samým. Myslím, že to je základ. Aby Košičania prestali z princípu nenávidieť Bratislavčanov, Bratislavčania „trnavských sedlákov“ a tak ďalej. Až potom, keď budeme sa správať k sebe, môžeme chcieť, aby sme sa správali k menšinám.

Čo preto môžem urobiť, aby sa tak správala?

Šíriť lásku a čakať. Inšpirovať ostatných. Vysvetľovať im, že nenávisťou sa nikam nedostanú. Motivovať ich k spoznávaniu iných ľudí, kultúr, zahraničia.

Marián

Ako by sa mala krajina, v ktorej chcem žiť správať k menšinám?

Je jedno, či ide o správanie k majorite, či menšine. Krajina by nemala rozlišovať obyvateľov podľa príslušnosti k akejkoľvek skupine, všetci sme si rovní a menšina u nás je niekde inde väčšinou. Načo robiť rozdiely?

Čo preto môžem urobiť, aby sa tak správala?

Správať sa ku každému ako k človeku, ktorého si vážim. Odhodiť predsudky niekam doprdele.

Erik

Ako by sa mala krajina, v ktorej chcem žiť správať k menšinám?

Vytvárať prostredie poskytujúce rovnaké možnosti pre minority.

Čo preto môžem urobiť, aby sa tak správala?

Participácia v NGO, projekty a aktivity zamerané na inklúziu minorít.

Matej

Ako by sa mala krajina, v ktorej chcem žiť správať k menšinám?

Mala by ich akceptovať, mala by s nimi viesť dialógy o ich potrebách, požiadavkách, o ich zvykoch a tradíciách. Krajinu by mali jej menšiny obohacovať, menšiny by mali spestriť jej vlastnú kultúru. Veľa menšín má tradície a zvyky, kultúru, osobnosti, ktoré môžu byť pre krajinu prínosom a môže z toho získať. Preto by ich mala akceptovať a podporovať.

Čo preto môžem urobiť, aby sa tak správala?

Musím ich akceptovať ja. Je jedno o akú menšinu sa jedná, či národnostnú, náboženskú, sexuálnu… Zároveň je potrebné odsúdiť akékoľvek prejavy intolerancie, ktoré menšiny potláčajú, odsudzujú či majú k nim negatívny postoj.Môžem ešte v rámci debát a rozhovorov prejavovať svoj pozitívny postoj a ovplyvňovať tým svoje okolie, ktoré má náznaky takýchto negatívnych prejavov.

Mária

Ako by sa mala krajina, v ktorej chcem žiť správať k menšinám?

Mala by menšiny rešpektovať a akceptovať a nenechať ich cítiť sa ako menšiny v tom zlom smere. Legislatíva by mala k tomu pomáhať, mali by sa spraviť zákony a ich uplatňovanie – hlavne čo sa týka ľudí, ktorí menšiny hania a diskriminujú a rozširujú a propagujú rasovú /LGBTI/… neznášanlivosť.

Čo preto môžem urobiť, aby sa tak správala?

Môžem a snažím sa šíriť v mojom okolí tieto moje názory a zmenšovať priepasť medzi väčšinou a menšinami. Snažím sa zmenšiť obavy/strach u predstaviteľov väčšiny, ktoré pramenia zo slabého povedomia o napríklad skutočných podmienkach v rómskych osadách atď. Obavy z neznámeho = nenávisť. Veľa ľudí si napríklad myslí, že Rómovia dostávajú mesačne stovky eur a z tejto misinterpretácie potom vzniká závisť. Závisť = Nenávisť. Takže stručnejšie – podporujem menšiny aj na rôznych podujatiach a konštruktívnym rozhovorom sa snažím zmenšiť obavy a závisť majorít voči minoritám.

Dixon

Ako by sa mala krajina, v ktorej chcem žiť správať k menšinám?

S menšinami by malo byť zaobchádzané s rešpektom, spravodlivosťou a rovnykým spôsobom ako s normálnymi občanmi.

Čo preto môžem urobiť, aby sa tak správala?

Byť tolerantný k ľahostajným jednotlivcom, aby sa mohli učiť. Byť aktívny v kampaniach a aktivitách, ktoré integrujú menšiny medzi miestnych.

Daniel

Ako by sa mala krajina, v ktorej chcem žiť správať k menšinám?

Mala by jednať s menšinami s rešpektom a dôstojnosťou, ktorá prislúcha každému človeku bez ohľadu na rozdielnosti ako rasa, vierovyznanie a ekonomické možnosti.

Čo preto môžem urobiť, aby sa tak správala?

Vytvárať povedomie rôznym ľuďom takým spôsobom aby to viedlo k integrácii menšín s majoritou, pretože aj napriek odlišnej rase patríme do širšej skupiny, ľudskej rasy.

Mišo

Ako by sa mala krajina, v ktorej chcem žiť správať k menšinám?

Myslím, že by sme mali byť otvorení rôznym kultúram a menšinám. Sám mám skúsenosti ako študent v Budapešti, kde som mal spolužiakov z rozličných krajín, čo bolo veľmi obohacujúce.

Čo preto môžem urobiť, aby sa tak správala?

Budem sa snažiť robiť inkluzívne aktivity ešte vo väčšej miere, používať inovatívne spôsoby a nástroje ako spájať väčšinu s menšinami. Vo všeobecnosti je však možné povedať, že základom pre vytvorenie „otvorenej spoločnosti“ je vzdelanie a vzdelávanie.

Tomáš – Geli

Ako by sa mala krajina, v ktorej chcem žiť správať k menšinám?

Tolerantne

Čo preto môžem urobiť, aby sa tak správala?

Správať sa tak sám, ísť príkladom, šíriť osvetu. Byť členom Different Colours United:)