Navždy chuligán – Šport spájal na festivale Jeden Svet

Dostali sme milé pozvanie od o.z. Človek v ohrození, ktoré organizuje filmový festival Jeden Svet.  Pozvali nás, aby sme v rámci kampane Šport spája prišli medzi žiakov základných škôl a diskutovali s nimi o filme Navždy Chuligán. Tak sme sa koncom novembra spolu vybrali do premietacích miestností festivalu a debatovali o holadnskom  filme, ktorý prináša 13 minútovú spoveď anonymného člena chuligánskej úderky. Ten sa však niečím predsalen líši od bežného chuligána. Priznáva sa  (hoci neverejne, v anonymnom kreslenom filme) k tomu, že je homosexuál.

Tu nájdete viac   o filme.


Úprimne má rád svojich kamarátov z chuligánskej partie, ale pravdu o sebe im nepovie. Zbili a vylúčili by ho zo svojho kruhu. Tak radšej zapiera svoje pocity aj sám seba. Nadáva, chľastá, bije fanúšikov súpera a na rozhodcu kričí „ty buzerant“.

Poviete si, hardcore.  Áno, mali sme obavy ako film spracujú siedmaci, ôsmaci so základných škôl, ale boli sme prekvapení. Prekvapení boli aj oni, keď videli, že jeden z kamarátov chuligána-gaya je černoch. Vedeli to pripísať multikultúrnejšej spoločnosti v Holandsku, u nás by asi černoch medzi ultras nepochodil, zhodli sme sa.

Tiež sme sa chápali, keď sme si hovorili, že je jedno či je chuligán gay, alebo černoch, Róm (hoci to by sa na tribúne s krajne pravicovými ultras alebo bežnými primitívnymi rasistami  u nás zakryť nedalo), skrátka mal možnosť voľby byť sám sebou, ale poprel ju, aby bol s kamošmi, hoci v neslobode.  Treba uznať, že to mal ťažké, nakoľko svoj klub miloval od útleho detstva, ešte skôr ako si uvedomil, že je gay. Možnosť voľby je však jednoduchá, a on ju mal.

Snažili sme sa žiakom vysvetliť, že treba zostať prirodzení, že v prvom rade sme ľudia, a až potom čokoľvek iné a problémy nie sú v našej rôznosti, ale skôr v akceptácii rozdielov.  Tie sú pritom len vonkajšie a nepodstatné. Stačí sa vžiť do kože druhého a snažiť sa ho chápať, nie ho odsudzovať len preto , že je inej farby pleti, náboženstva alebo sexuálnej orientácie.

Pochopil to aj Thomas Hitzlsperger, úspešný nemecký futbalista, ktorý pôsobil v Premier league vo viacerých kluboch a v januári 2014 skončil kariéru. Nedávno sa priznal, že je gay. No a čo. V prvom rade je to Thomas Hitzlsperger – človek, futbalista a je fajn, že sa rozhodol urobiť to, čo cítil.  Zjavne skutočnosť, že to urobil až po konci kariéry svedčí o tom, že homosexualita je vo futbale stále tabu aj na západe, hoci existuje viacero kampaní podporovaných známymi aj hrajúcimi ( niektorí reprezentanti Anglicka) hviezdami.

Za naše krátke debaty so študákmi sme dostali aj potlesk, podanie ruky či poďakovanie. Je to inšpirujúce a ďakujeme im za ich trefné poznámky a vstupy do debaty. Niektorí chodia na futbal a vnímajú, že nie vždy sa povzbudzuje v súlade fair play. Súhlasili sme, že všetkých fanúšikov nemožno hádzať do jedného vreca s chuligánmi.  My v kampani Šport spája len prízvukujeme hodnoty tolerancie – akceptácie menšín, ktoré sú pre demokratickú spoločnosť veľmi dôležité.

Preto ďakujeme festivalu Jeden Svet za skúsenosť a možnosť hovoriť na možno zložitejšiu tému akou by boli vplyvy extrémizmu na futbalové chuligánstvo so žiakmi, ktorým naša debata snáď niečo dala. Nám určite!

 

http://www.jedensvet.sk/sk/film/navzdy-chuligan